História

Spoločnosť Fiat vznikla na začiatku 20. storočia vďaka vizionárstvu, nadšeniu a odhodlaniu muža menom Giovanni Agnelli. Tento obľúbený starosta malého mesta v Piemontsku sa náhodou dopočul o vynáleze nového cestovného prostriedku a okamžite rozpoznal jeho genialitu a podnikateľské možnosti. O prednostiach nového vozidla dokázal presvedčiť skupinu investorov na čele s grófom Emanuelom Bricherasiem, u ktorého v turínskom paláci bola 11. júla roku 1899 podpísaná zakladacia listina novej spoločnosti. Málokto tušil, že Fabbrica Italiana di Automobili Torino, pre ktorú sa rýchlo vžije skratka FIAT, sa stane jednou z najväčších firiem Talianska, ktorú bude poznať celý svet.

1899 - 1909

Pionierske začiatky: prvá továreň a čas závodov

Prvá továreň na výrobu automobilov Fiat bola otvorená v roku 1900 v ulici Corso Dante v Turíne. V porovnaní s objemom dnešnej výroby sú vtedajšie čísla úsmevné: 35 robotníkov vyrobilo za rok 24 vozidiel. Jedným z nich bol i legendárny Fiat 3 1/2 HP. Výroba sa, pravda, sľubne a rýchle rozvíjala. Na popud geniálneho Agnelliho sa napr. konala reklamná jazda, ktorá bola zakončená na milánskej výstave a pre Fiat znamenala veľký úspech.

Nemenej významné pre šírenie mena automobilky boli závodné okruhy. Vozy Fiat dochádzali do cieľov na prvých miestach a uchvacovali publikum nielen rýchlosťou, ale aj vrtkosťou a odolnosťou. Do sŕdc fanúšikov sa zapísal rekord vytvorený samotným Agnellim vo vozidle 8 HP alebo víťazstvo prvého Fiatu 24 HP, špeciálne vyrobeného na preteky, ktorý riadil Vincenzo Lancia.

Ostro nahor

Spoločnosť sa začala sľubne rozrastať. Po celé nasledujúce storočie sa jej základom stal bohatý sortiment výrobkov a cit pre najperspektívnejšie trhy. Firma začala okrem osobných automobilov vyrábať i úžitkové a nákladné vozidlá, motory pre lode a električky či guľôčkové ložiská. Krokom k úspechu bola i špecializácia a založenie nových spoločností: karosárne Società Carrozzeria Industriale, patentovej spoločnosti Fiat Brevetti a Garages Riuniti Fiat-Alberti-Storero. Fiat založil pobočku v USA a do roka tam postavil vlastný závod. Stúpali vývozy do cudzích krajín a Fiat bol kótovaný na burze.

Kto chcel v týchto divokých rokoch začiatkov automobilového priemyslu zostať na vrchole, musel neustále držať krok s vývojom a svoje výrobky modernizovať. Fiat si toho bol vedomý a vždy patril medzi prvých, čo aplikovali nové objavy či postupy. Do Fiatov ako prvých na svete sa napr. začali montovať elektrické akumulátory. Fiat však do bohatej kolísky automobilových zlepšovacích návrhov aj významne prispieval - patentoval si napr. prevratný kardanov hriadeľ.

 

1910 - 1930

Rozširovanie výroby a prvá svetová vojna

V prvom desaťročí 20. storočia mal Fiat 2 500 zamestnancov a za sebou 1 215 vyrobených automobilov. Súčasná továreň skoro prestala stačiť a Fiat sa vrhol do novej stavby. Vyhliadol si vhodný pozemok, v tom čase ešte poľnohospodársky využívaný, a pod vedením Giacoma Matté Trucca začal stavať najväčší závod v Európe. So svojimi piatimi poschodiami sa stal dominantou Turína a vďaka špičkovej testovacej trati priamo na streche sa v roku 1922, kedy bol dokončený, stal symbolom úspešného talianskeho automobilového priemyslu.

Vojna vždy výrazne ovplyvňuje priemysel, ktorý sa snaží využiť pre svoje účely. Počas prvej svetovej vojny bola výroba Fiatu veľmi rozšírená. Firma vyrábala lietadlá, guľomety a motory do ponoriek. Dôležitou sa stala aj výroba nákladných automobilov a sanitiek. Práve prvá svetová vojna iniciovala výstavbu fabriky v Lingotte. Aj napriek vojnovej výrobe však Agnelli vkladal nádej do budúceho zamerania Fiatu ako automobilového závodu.

Výpadok výroby a neistota na konci vojny spôsobili na celom trhu hluché obdobie. Fiat svoju cestu našiel v reštrukturalizácii, ktorá vyvrcholila úspešným naštartovaním výroby v Lingotte. Agnelliho túžba po výrobe osobných automobilov sa začala naplňovať. Na trh bol uvedený celý rad nových modelov: Fiat 501, 505, 510, 519 vrátane prvého štvormiestneho modelu Fiat 509.

Objavné cesty a revolúcia v predaji

Osobný automobil sa rýchlo stával obľúbeným, aj napriek tomu, že doby, kedy sa z neho stal masový dopravný prostriedok boli stále v nedohľadne. Radikálny krok smerom k lepšej dostupnosti bol uskutočnený - Fiat začal poskytovať spotrebné úvery. Špeciálne založená spoločnosť Sava vsadila na reklamu a na imidž Fiatov ako rodinných i športových automobilov, ktoré sú schopné veľkých výkonov. Do tejto doby spadajú slávne automobilové „naj“, je to doba skutočných objaviteľských výkonov a dobrodružstiev, ktoré sa v tejto rýdzej podobe už nikdy nebudú opakovať. Zdolanie Sahary alebo jazda naprieč Južnou Amerikou teda naozaj znamenala tvrdú skúšku pre posádku i automobil a právom sa zapísali do dedín automobilizmu.

 

1930 - 1940

Vývoj Fiatu v 30. rokoch

30. roky v Taliansku pod vedením Mussoliniho znamenajú ďalšiu nutnosť flexibilnej reakcie na zmeny. Predovšetkým Fiat pod tlakom Mussoliniho politiky sebestačnosti musí svoju produkciu nasmerovať na domáci trh. Keď sa tak stane, upriamuje čím ďalej tým väčšiu pozornosť i na vnútornú stabilitu firmy - a tú tvoria spokojní zamestnanci. Vzniká mnoho zamestnaneckých organizácií od zdravotných cez voľnočasové až po vlastné školstvo. Produktovo sa firma orientuje na technický vývoj osobných a úžitkových automobilov, významný je však i železničný a letecký sektor.

30. roky prebiehali aj v znamení uvedenia dvoch modelov, ktoré sa stali veľmi úspešnými, a vyrábali sa až do 50. rokov. Jednalo sa o model Fiat 508 známejší ako Balilla, ktorý bol určený pre širokú verejnosť a niekedy ho prezývali Tariffa minima - už vtedy sa Fiat honosil výrobou automobilov s nízkou spotrebou paliva. Balilla mala i svoju úspešnú športovú verziu 508 S. Druhým obrovsky úspešným modelom bol Fiat Topolino (alebo myška), najmenší osobný automobil na svete. V priebehu neuveriteľných dvadsiatich rokov jeho výroby sa ho od roku 1936 vyrobilo ohromujúcich 500 000 kusov.

Opäť teda nastal čas, keď už výrobné kapacity Lignotta prestali byť dostačujúce. Fiat sa vrhol do budovania novej fabriky, veľkého závodu Mirafiori, kde boli znova uplatnené tie najmodernejšie princípy priemyslovej organizácie. Výroba bola zahájená tesne pred vojnou, v roku 1939. V dvojzmennej prevádzke tu pracovalo 22 000 robotníkov. Ďalšie desaťtisíce ľudí zamestnával Fiat v zahraničí. V Španielsku, Egypte, Poľsku i vo Francúzsku rástli servisné strediská, opravovne i priemyslové prevádzky ako huby po daždi.

 

1940 - 1950

Druhá svetová vojna

Druhá svetová vojna opäť drasticky ovplyvnila výrobu. Prakticky päťnásobne narástla výroba úžitkových vozidiel na úkor radikálneho zníženia výroby osobných automobilov. Fiat utrpel od spojencov značné straty pri kobercových náletoch, aj napriek tomu nebola výroba výrazne narušená. Po vojne Fiat nahradzoval neexistujúcu sociálnu starostlivosť štátu. Zamestnancom distribuoval potraviny, obuv alebo drevo na kúrenie.

V rámci povojnovej obnovy Európy získal Fiat finančnú pomoc z Marshallovho plánu a zrekonštruoval poničené objekty. Pri znovuobnovení firmy už ale chýbal jej zakladateľ, Giovanni Agnelli, ktorý tesne po vojne zomrel. Predsedom predstavenstva sa namiesto neho stal Vittorio Valletta. Ten si dobre uvedomoval nutnosť dohnať americkú technológiu a zabrať čo najväčšie miesto na roztrieštenom európskom trhu. Našťastie sa celá (západná) Európa vzchopila k rýchlemu hospodárskemu rastu.

 

1950 - 1960

Hospodársky zázrak v 50. rokoch

V 50. rokoch Európa zažíva celkovú hospodársku konjunktúru a v automobilovom priemysle nastáva skutočná revolúcia - Európa sa motorizuje. Fiat prichádza s modelmi 1100E, 1500E a 1400. Je to doba prevratných výskumov a inovácií. Do automobilov sa hromadne inštalujú vykurovacie a klimatizačné systémy. Objavujú sa prvé dieselové motory. V Taliansku rastie hrubý národný dôchodok o 6,3 % ročne a automobilová výroba sa stáva ťahúňom ekonomiky. Ešte na začiatku desaťročia pripadal 1 automobil na 96 obyvateľov, na konci 50. rokov to bolo už 28 obyvateľov. Každý túžil po vlastnom vozidle. Závod Mirafiori preto zdvojnásobil výrobnú kapacitu a počet zamestnancov Fiatu stúpol na 80 000. Firma mohutne expanduje do zahraničia: v Južnej Afrike, Turecku, Juhoslávii, Argentíne a Mexiku vznikli nové závody.

Fiat zbieral úspechy i v oblasti výroby poľnohospodárskych strojov a traktorov, podieľal sa na obrovských akciách, ako je stavba elektrárne v Zambezi, priehrady na Níle, alebo na záchrane egyptských chrámov v Egypte. Má svoj podiel na prvom talianskom prúdovom lietadle G 80, prichádza s prototypmi turbínového vozidla alebo vyvíja činnosť v atómovej oblasti. V roku 1956 napr. vyhral súťaž na výrobu taktického stíhacieho lietadla NATO.

1957: Revolúcia menom Fiat 500 - Cinquecento

Radikálna motorizácia Európy prichádza s modelom Fiat 500, z ktorého sa stáva legendárny automobil 20. storočia. Európania zbohatli tak, že mohli začať vymieňať motocykle za autá a Fiat 500 bol so svojou kompaktnosťou, jazdnými vlastnosťami a hlavne cenou v správny čas na správnom mieste. Roku 1957 bol tento model uvedený na trh a vyrobilo sa ho viac než 3,7 miliónov. Pred „Päťstovkou“ bol úspešný už model Fiat 600 a po „Päťstovke“ prichádzali na rad ďalšie. Roku 1964 sa zrodil model Fiat 850, ďalší veľmi obľúbený model.

 

1960 - 1980

Roky sociálnych nepokojov v 60. rokoch a 70. roky

60. roky boli v Európe plné stávok a sociálnych nepokojov, ktorým sa nevyhlo ani Taliansko. Robotníci požadovali vyššie platy a sociálne istoty a dochádzalo k veľkým stretom nielen s vedením firiem, ale aj s odborovými zväzmi.

Začiatok 70. rokov priniesol niekoľko dôležitých udalostí. Prvá z nich bola zaujímavá i pre obyvateľov Československa. V továrne Togliatti, ležiacej na území vtedajšieho Sovietskeho zväzu, sa začal pod technickým dozorom talianskych odborníkov vyrábať licenčný Fiat 124, ktorý dostal názov Žiguli. „Ruské Fiaty“ sa zakrátko začali exportovať i do Československa, kde si svojou robustnou konštrukciou, spoľahlivosťou a relatívne vysokou technickou úrovňou získali veľkú obľubu. Samotný Fiat prišiel po ročnej pauze na trh s ďalším novým modelom, ktorý sa znova mal stať legendou. Nové vozidlo malo názov Fiat 127 a jednalo sa o rodinný automobil, ktorý sa stal obľúbeným vďaka kompaktným rozmerom, vnútornému priestoru a jazdným vlastnostiam. Niet divu, že sa stal Automobilom roku 1971.

V 70. rokoch ale aj na Európu doľahla ropná kríza a automobilový svet sa ešte viac sústredil na malé vozidlá. Našťastie Fiat preukázal, že práve v tejto oblasti je vo svojom živle. Nedostatok ropy vydesil verejnosť i odborníkov natoľko, že došlo k veľkému prílivu peňazí do výskumu a do výroby sa dostalo množstvo inovácií.

V roku 1979 sa z Fiatu stáva holdingová spoločnosť. Z mnohých výrobných odvetví sa stávajú samostatné spoločnosti. Vzniká Fiat Engineering, Comau alebo Magneti Marelli. Podobne sú založené i spoločnosti Fiat Avio, Fiat Trattori, Fiat Ferroviaria alebo Iveco. Automobilová divízia sa osamostatňuje pod názvom Fiat Auto S. p. A. a zahrnuje značky Fiat, Lancia, Autobinachi, Abarth a Ferrari. Značku Alfa Romeo preberá v roku 1984 a v roku 1993 získava Maserati.

 

1980 - 2000

Obrodenie v 80. rokoch

Do 80. rokov vstúpil Fiat s radikálnou Pandou, ktorej dizajnérom bol Giugiaro. Vďaka jeho jednoduchým tvarom bola výroba vozidla lacná, čo sa priaznivo prejavilo i v cene, a Panda sa stala veľkým trhákom. O dva roky neskôr prišiel na svet Fiat Uno, ktorý symbolizuje obrodenie Fiatu a v roku 1984 sa stal Automobilom roku. V mnohých krajinách vrátane Československa sa jeho názov stal synonymom pre moderné malé, lacné a úsporné vozidlo s veľmi dobrými jazdnými výkonmi. Ďalším dôležitým modelom bolo Tipo, ktoré sa v roku 1989 stalo Automobilom roku. Práve pri výrobe Tipa začal Fiat praktikovať nový spôsob práce montážnej linky označovaný ako „island production“, pri ktorom sa maximálne využívali montážne roboty, čím sa výrazne znížilo riziko ľudského pochybenia.

Kríza v 90. rokoch

Na prelome 80. a 90. rokov sa aj napriek úspechu Tipa firma dostala do technickej, organizačnej, invenčnej i predajnej krízy. Pod vplyvom desaťročia úspechoch firma zaspala a prejavilo sa podcenenie trhu na všetkých úrovniach od vývoja po marketing. Fiat sa z tejto situácie čiastočne dostal tým, že sa sústredil na nové trhy, vo veľkej miere i rozvojové. Značka sa snažila nájsť svoju stratenú reputáciu prostredníctvom novej stratégie ponúkajúcej avantgardné technické riešenia za prijateľné ceny. V rámci nového prístupu a ako darček k stému výročiu založenia firmy si Fiat nadelil nové logo.

Úspech sa dostavil s Fiatom Punto, ktorý sa stal Automobilom roku 1995, a s dizajnovo podareným Fiatom Coupé, karosériu ktorého navrhol Pininfarina. Modelom Ulysse vstúpil Fiat medzi ľahké úžitkové vozidlá. A nasledovalo mnoho ďalších modelov: Barchetta, Bravo, Brava, Marea, Palio, Seicento, Multipla, Dobló, Stilo atď.

 

2000 - 2010

Späť na výslní v novom tisícročí

Agnelli, ktorý sa v roku 1996 stal čestným prezidentom, zomrel v roku 2003 po pol storočí vedenia Fiatu. O rok neskôr sa Fiat už definitívne dostal späť na výslnie vďaka novej Pande, ktorá získava titul Automobil roku. Najdôležitejšiu zmenu v pojatí automobilu Fiat malo symbolizovať i nové logo. Firma ním oznamovala, že venuje maximálnu pozornosť špičkovým parametrom a inteligentným riešeniam, ktoré majú zjednodušiť každodenné používanie vozidla.

Späť na nohy pomohli Fiat postaviť motory Multijet a zároveň intenzívny vývoj, ktorý vyvrcholil uvedením mnohých noviniek. Došlo k restylingu modelu Fiat Idea, Seicento a Stilo, objavila sa nová Multipla a bola uvedená Panda 4x4. V roku 2005 bola uvedená nová Croma navrhnutá Giugiarem, nový Fiat 600 oslavujúci päťdesiatročné výročie a nové Grande Punto. V ďalšom roku přišlo Dobló a Sedici.

V roku 2007 malo premiéru nové logo, ktoré je platné dodnes. Logo sa predstavilo na modeli Bravo, ktoré by malo symbolizovať úspešnú kombináciu krásy a úžitku a malo sa stať vzorom v kategórii. Ako úspešná sa ukázala stratégia firmy zamerať sa i na rozvojové trhy, a tak teraz predstavuje Fiat silnú priemyselnú spoločnosť, ktorá je nielen dedičom storočných skúseností, ale i nositeľom inovácií a predstaviteľom vynikajúceho dizajnu, ktorý má pevné miesto na svetovom trhu.